Hra začína

1. února 2014 v 21:05 | Kage |  Povídky od fanoušků
Tak nám Kage poslala další skvělou povídku! Moc děkujeme a doufáme, že obdržíme nějaký příběh i od dalších fanoušků :) Pokud byste měli zájem, posílejte na johnlockcollective@gmail.com

Poviedka je kombináciou...kidlock? Ah, už ani neviem ako sa tomu hovorí. Proste! Poviedka sa odohráva v detstve Johna a Sherlocka, no dovolím si tvrdiť, že sú tam obsiahnuté aj ... také úplne miliprvky Johnlocka :D (žiadne detské porno, nebojte sa :D). Poviedka nesie názov Hra začína. Dúfam, že sa bude páčiť a za prípadné gramatické chyby sa vrúcne ospravedlňujem :)

John Watson kráčal po chodníku s dvoma lízankami v neveľkých detských dlaniach. Na to, že býval v Londýne bol tento deň nezvyčajne teplý a slnečný.
Spomalil pozrel sa hore na nebo. Tvár mu mierne olizol vietor, John privrel oči. Užíval si to. Po pár sekundách opäť zvesil hlavu a pokračoval rýchlejším krokom smerom k parku, kde ho mal čakať jeho najlepší kamarát.
Urobil krok na trávnik a mašíroval k stromu pod ktorým sedel neobyčajne dlhý chlapec s tmavohnedými brčkavými, trocha strapatými vlasmi a prenikavými modro-zelenými očami. John sa usmial a prisadol si k nemu. ,,Sherlock! Mám to!" Vzrušene mu ukázal červené lízatká. Sherlock sa bez štipky záujmu pozrel na sladkosti a zavrel oči. ,,Nemám rád červené." Poznamenal akoby mimochodom. John zvraštil obočie. ,,Ešte pred pár hodinami, si vravel, že si mám pýtať červené! Vraj sú najlepšie!" Sherlock pootvoril oči a uprel ich do zaslzených očí svojho očividne urazeného kamaráta. ,,Hmm, zunovali sa mi..." Opäť ich bezstarostne zavrel. ,,Ale Sherlock!" Tmavovlasý chlapec prudko vstal. ,,Nefňukaj John! Je to otravné! Daj sem." Povedal a natiahol ruku k tej Johnovej. Podal mu jednu z lízaniek. Sherlock si ju prezrel skúmavým pohľadom. Vložil si ju do úst. Zamyslne ju chvílku cucal, potom si ju vytiahol z úst. ,,Nabudúce si pýtaj žlté." Povedal. John vstal a oprášil si zadok. ,,Iste, iste..." Utrel si rukávom zaslzené oči a spýtavo sa pozrel na svojho spoločníka. ,,Teraz si ty na rade." Usmial sa na Sherlocka triumfálne. Sherlock zvreštil obočie a prešiel si dlaňou po vlasoch. ,,Prečo zas ja? Vždy hru vyberám ja! Vieš, že v tom nie som dobrý!" Náhle prestal hovoriť a uprel pohľad ďaleko za Johna. Prevrátil oči a zvozil sa na trávu. Sadol si a zamyslene sa pozeral, lízanku pustil do trávy. John sa otočil. Naprázdno preglgol a pomkol sa bližšie k Sherlockovi. Lízatko pustil do trávy.

,,Revko a Ten divný!" Zachechtal sa vysoký ryšavý chlapec. ,,Stále lepšie ako ty, Oštiksicht." Poznamenal Sherlock a zívol si. John sa pozeral na špičky svojich topánok a premáhal slzy. Ryšavé chlapča sa naširoko usmialo a siahlo na Johnov golier. Nízky chlapec zjojkol a cítil slzy na oboch lícach. ,,Nechaj ho." Povedal Sherlock a ani sa nepohol. ,,Prečo? Zakážeš mi to? No tak Revko, rozrev sa. Uvidíš nik ťa nebude počuť." Zachechtal sa a pripravil si päsť na udretie svojej obete. Sherlock konal pohotovo. Vyskočil na rovné nohy a rýchlim pohybom pravej ruky zastavil jeho päsť. Bol bližšie než chcel ryšavec. Preniké oči sa upreli do tváre ryšavého chlapca, ktorý pomaly pustil Johna. John sa rýchlo schoval za vyššieho priateľa. Ryšavec sa usmial a bleskovo tresol Sherlocka do brucha. Ten sa prehol, chytil si ho a padol do zadu na trávu. John opäť zjojkol. ,,Idiotko..." Odfrkol si Ryšavec a chcel sa otočiť. John zovrel päste a zaťal zuby. Vykročil k ryšavcovi a udrel ho do chrbta. Nebolo to silné ale bolo to dosť provokatívne aby sa ryšavec otočil a to presne "Revko" chcel. Ryšavec sa otočil so smiechom na úzkych perách. ,,Jeden z teplých bratov sa chce biť? Revko, máš vážne divný zmysel pre humor." John zovrel pery, naštvane si utrel slzy. ,,Už nikdy viac sa ho nedotkneš." Povedal, zdvihol koleno a prudko ho kopol do brucha. Prehol sa podobne ako Sherlock. ,,Nikdy!" Povedal John, ryšavec sa otočil na opätku a šprintoval preč. ,,Toto ti spočítam, Urevanec."
John klesol na trávu, dlaňami si prekryl tvár a zvlykal. ,,Teraz nás určite dobije." Zrazu pocítil teplú dlaň na svojom pleci. ,,Nedobije nás. Je to človek s IQ žirafy bez fľakov..." ,,Ale teba udrel! A to nemal!" Opäť si utrel slzy. Sherlock sa usmial. ,,Už to nespraví..." Povedal a mierne sa usmial. John vstal a podal ruku Sherlockovi aby sa postavil. ,,Bolí to veľmi?" ,,Nie, Oštiak chcel zasiahnuť solar plexus. Je tak hlúpy!" Naširoko sa zaškeril. ,,Solárne-čo?" Spýtal sa John nechápavo. ,,Solar plexus. Ale zasiahol veľmi zle." Sherlock jemne udrel pästou Johna do ramena. ,,Poď me inde." Riekol mierne Sherlock a opäť sa pousmial na kamaráta. John ho však prudko chytil za rukáv čiernej košeli. ,,Prepáč mi.." Sherlock sa otočil. ,,A preto som sa naučil držať svoje emócie relatívne na uzde. Teda učím sa." John žasol nad statošnosťou svojho kamráta a hanbil sa za to, že furt plače. Pozrel sa do jeho očí. ,,Nauč ma ako neplakať." Sherlock sa naširoko usmial, pristúpil k Johnovi a spravil najneočakávanejšiu vec akú kedy kto mohol spraviť. Nežne Johna objal a zašepkal mu do ucha. ,,Nabudúce vyberám hru ja John." John len neveriacky pozeral pred seba a keď sa konečne Sherlock od neho odtiahol, diabolsky sa usmial až sa John musel zapýriť. ,,Hra začína." Riekol tmavovlasý chlapec a ešte dlho po tom mu na tváry pohrával ten istý čertovský úsmev.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Anketa

Líbí se vám naše povídky?

Ano 96.4% (588)
Ne 3.6% (22)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama